Teória podobnosti, vyjadrená princípom „Similia similibus curentur“ (podobné sa lieči podobným), má hlboké historické korene, ktoré siahajú ďaleko pred samotný vznik homeopatie. Už v 5. storočí pred n. l. vyslovil grécky lekár a otec modernej medicíny Hippokrates myšlienku, že choroby môžu byť liečené látkami, ktoré vyvolávajú rovnaké symptómy. V stredoveku na tento koncept nadviazal slávny lekár a alchymista Paracelsus.
Skutočným zakladateľom uceleného systému sa však stal až nemecký lekár, chemik a prekladateľ Samuel Hahnemann (1755 – 1843). Sklamaný drsnými metódami vtedajšej medicíny (ako bolo púšťanie žilou či podávanie toxickej ortuti) opustil lekársku prax a venoval sa prekladu odborných textov. Zlom nastal v roku 1790, keď prekladal dielo škótskeho lekára Williama Cullena o účinkoch kôry chinovníka. Cullen tvrdil, že chinovník lieči maláriu vďaka svojmu sťahujúcemu účinku v žalúdku. Hahnemann s tým nesúhlasil a urobil prvý historický experiment sám na sebe – užil vysokú dávku chinínu a zistil, že u neho vyvolal horúčku a triašku, teda presné symptómy malárie.
Tento pokus potvrdil staroveký zákon podobnosti. Hahnemann následne v roku 1796 publikoval esej, v ktorej princíp oficiálne sformuloval, čo sa považuje za rok vzniku homeopatie. Celú teóriu neskôr detailne spísal do svojho základného diela Organon racionálnej liečby (vydaného v roku 1810 v Lipsku). Historický rozmach zažila metóda v 19. storočí, kedy si získala obrovskú popularitu vďaka úspechom pri zvládaní rôznych epidémií.
Hlavné ochorenia, pri ktorých homeopatia v minulosti uspela:
- Cholera: Počas veľkých epidémií cholery v Európe a USA (30. až 50. roky 19. storočia) vykazovali homeopatické nemocnice úmrtnosť okolo 5 % až 15 %, zatiaľ čo vtedajšie alopatické nemocnice hlásili úmrtnosť 50 % až 60 %. Práve tieto štatistiky prispeli k obrovskej popularite homeopatie.
- Týfus: Počas napoleonských vojen a neskorších epidémií liečil zakladateľ homeopatie Samuel Hahnemann a jeho žiaci pacientov s týfusom s minimálnou úmrtnosťou v porovnaní s bežnými lazaretmi.
- Španielska chrípka (1918): Počas tejto globálnej pandémie hlásili homeopatickí lekári (najmä v USA) úmrtnosť pacientov na úrovni 1 % až 2 %, zatiaľ čo konvenčná medicína strácala 30 % až 40 % pacientov, často v dôsledku prekrmovania vtedajším novým liekom – aspirínom vo vysokých, toxických dávkach.
- Šarlach (Scarlatina): V roku 1801 použil Samuel Hahnemann homeopatický liek Belladonna pri epidémii šarlachu, čo sa považuje za prvý zdokumentovaný úspech homeopatie pri prevencii a liečbe akútnych infekcií.
- Žltá zimnica a Záškrt: V druhej polovici 19. storočia zaznamenali homeopati úspechy v južných štátoch USA pri liečbe žltej zimnice a v Európe pri epidémiách záškrtu.
- Malária: Samotný vznik homeopatie bol inšpirovaný liečbou malárie pomocou chinínovníka. V minulosti sa homeopaticky upravený chinín (China) úspešne využíval na zvládanie prejavov striedavých horúčok.
